Dôvod na túto otázku je síce zrejmý a jasne profilovaný v mnohých médiách, strach z voľby "menšieho zla".Lenže ako vieme, čo je menšie zlo? Existuje nejaké malé zlo, menšie zlo, menšejšie zlo, zielko?
Pre mňa je menším zlom voliť kandidáta, v ktorého neverím. Tu naráža na realitu celý koncept vzdavania sa. Ak sa celá prezidentská debata zúži na otázku vzdávania sa, tak ja - a predpokladám, že aj veľa ďalších ľudí - nie som schopný rozlíšiť, ktorý kandidát zdieľa moje hodnoty a predstavu sveta.
Táto diskusia,paradoxne, môže byť kontraproduktívna, pretože je smerovaná iba na takzvaných "demokratických" kandidátov, menovite: Zuzanu Čaputovú, Františka Mikloška a Roberta Mistríka.
Kým smerodajnou témou týchto kandidátov má byť politická vypočítavosť, ostatní, a to hlavne tí takzvaní "antisystémoví" kandidáti a kandidát Smeru majú priestor sa pre svojich voličov presne vyprofilovať. Našim demokratom tak upierame slobodu slova natoľko, že dosť silno pochybujem, či vie o nich bežný volič viac než heslo z bilbordu. Mistríka poznám, pretože ovešal celú krajinu svojou tvárou, Mikloška poznám, pretože kandiduje snáď každé voľby, ale ani o jednom z týchto kandidátov neviem nič iné, iba to, že sú proeurópski... a možno ich povolanie.
Schválne som nespomenul Zuzanu Čaputovú, pretože v jej prípade som výnimka a uvedomujem si, že ako člen hnutia, ktorého je podpredsedníčkou, o nej musím vedieť nadpriemerne veľa.
Bežný človek nevolí na základe štatistiky, ale na základe osobného a hodnotového prieniku s daným kandidátom, čo je úplne logické a správne. Takže tým, že dávame do úzadia osobné príbehy a víziu “demokratických” kandidátov, zvyšujeme šancu na úspech ostatných.
Bavme sa teda o tom, kto má akú víziu. Aby občania mali šancu spoznať svojich kandidátov a aby pochopili, akú alternatívu ponúkajú voči zvyšným. Dovtedy sú všetky volebné prieskumy iba prieskumami známosti, nie voličských preferencií.
A všetci dobre vieme, že najznámejší kandidát nemusí byť ten najlepší.
Zo súčasnej situácie sa mi tak trochu zdá, akoby sme sa báli "nedemokratických" kandidátov na prezidenta natoľko, že si ho radšej nevyberieme demokraticky.
Je načase viesť diskusiu, ku ktorej už tak dlho vyzýva Zuzana Čaputová. Toto je zároveň hlavný dôvod toho, prečo mám vo svojej voľbe jasno: pretože Zuzana Čaputová od začiatku chápe, o čom musí byť voľba prezidenta Slovenskej republiky, že to nemá byť súboj "percent" ale myšlienok, a to najmä vo chvíli, keď je päť favoritov a každý z nich má rovnakú šancu stať sa prezidentom - áno, aj Štefan Harabin, ktorému ďalším pokračovaním v tejto nedemokratickej diskusií tú šancu iba zvyšujeme.
